AKO SA MODLIŤ VLASTNÝMI SLOVAMI

            Sústrediť sa v modlitbe na Boha je častokrát ťažké. Niekedy to ide samo od seba, inokedy sa to nedá. Jeden zo spôsobov, ako sa lepšie sústrediť na rozhovor s Bohom, je modliť sa vlastnými slovami. Malé deti to hravo dokážu: poďakovať za pekný výlet, odprosiť za vzdorovanie, poprosiť za opustené deti. Niežeby modlitba presne formulovaná bola menej dokonalá, to nie, ale nie vždy odráža naše city. Navyše môžme mať také obdobia v našom duchovnom živote, že môže byť pre nás náročnejšia ako modlitba vlastnými slovami.
            Boh nepotrebuje od nás veľa slov. V podstate by mu stačilo, keby sme mu len raz v živote celkom úprimne povedali: “Odovzdávam sa ti celkom svojou bytosťou, chcem ti slúžiť všetkým, čo mám.“ A keby sme boli schopní vôľou zotrvať pri tomto rozhodnutí bez akejkoľvek zmeny postoja, bez najmenšieho zakolísania. Sami však vieme, ako to s nami vyzerá, a preto pravidelné zotrvávavanie v Božej prítomnosti tak veľmi potrebujeme.
            Najzákladnejšou požiadavkou našej modlitby je vnútorná pravdivosť a úprimnosť. Smieme pred neho prísť takí, akí sme. Čítajme žalmy a pozorujme, s akými pocitmi sa človek približuje k svojmu Bohu! - Bohu smieme vyrozprávať najnezmyselnejšie nápady, zveriť sa mu s najtrápnejšími pokušeniami, ukázať mu svoje rany. Jeho zaujíma všetko, on dokáže pomôcť, zmeniť, uzdraviť, vzkriesiť.
            Ani si to možno neuvedomujeme, ako sa s ním zhovárame vyberanou rečou, prešpikovanou výrazmi, ktoré bežne nepoužívame. A zasa naopak, keď sme podráždení, rozčúlení, odkladáme nabok to ľudské, drsné, banálne. Potlačíme to, čo považujeme za nevhodné. Štylizujeme sa do postoja zbožného kresťana a - je po našej úprimnosti! Aj preto naša modlitba nemá taký účinok, ako by sme očakávali.
            Vernosť v modlitbe je dôležitá – užitočnejšie pre nás je modliť sa pravidelne, i keď možno nie vždy „so zážitkom“ ako len vtedy, keď sa nám chce. Modlitba sa má pre nás stať nevyhnutnosťou, ako niekto povedal - dýchaním duše.
            Dôležité je vedieť, že aj keby sme sa modlili vlastnými slovami, po čase  nám bude ťažké vyhnúť sa opakovaniu našich modlitieb. Je to normálne – naše potreby, túžby, slabosti  sa nemenia  zo dňa na deň. A platí to aj opačne: ak sa modlím rovnakými slovami, moja modlitba nebude vždy rovnaká. „Odovzdávam sa ti, chcem ti slúžiť“ bude ináč znieť po osviežujúcom spánku ako po noci prebdenej v bolestiach. Prosba o pomoc má inú podobu v chorobe, nedostatku, pred ťažkou skúškou ako na začiatku všedného dňa, keď nečakáme nič neobvyklého.
            A ešte jedna otázka: aký vplyv má na modlitbu denná doba. Ježiš sa modlil na úsvite, neskoro večer, aj v noci. Aj pre nás je vhodné vybrať si na modlitbu čas, kedy nás nik v našej komôrke nebude vyrušovať.
            Každý by mal hľadať a nájsť taký spôsob modlitby, ktorý mu bude vyhovovať. Či to bude modlitba vlastnými slovami, modlitba ruženca alebo vhodný písaný text. Dôležité je pritom ostať sám sebou, vnímať modlitbu ako vzťah s Bohom, ktorý nám je skrze Ježiša Otcom. Avšak ani tá najkrajšia modlitba mi nebude na úžitok, ak mi nebude pomáhať byť lepším človekom. 

                                                                                   Zdroj: Victoria Montana, Dom na skale